Zdravé mlieko. Je to však naozaj tak?
Tomu čo si teraz prečítate, možno nebudete chcieť veriť. Nasledujúce riadky sú bohužiaľ naozaj smutnou realitou. Nejedná sa o žiadny výmysel ľudí, ktorí v živote nevideli kravu, ale veľmi radi hlásajú rôzne „ekologické“ názory. Svoj pohľad na vec si však musíte vytvoriť iba vy sami.
Väčšina mlieka a aj mliečnych produktov, teda syry, jogurty, alebo smotana, pochádzajú od kráv, ktoré sú chované na poľnohospodárskych družstvách. Aj keď obrázky na obaloch potravín, v nás majú evokovať šťastný život týchto zvierat, skutočnosť je na míle vzdialená.
Už príchod teliatka na svet je malou katastrofou. Tie šťastnejšie jedince sa narodia prirodzenou cestou. Väčšina z nich je však vytiahnutá násilne, pretože nikto nemá čas čakať, kým krava porodí. Namiesto toho aby teľa ostalo so svojou matkou, je okamžite odobrané a napojené podojeným mliekom, sondou priamo do žalúdka. Následne putuje do samostatnej budovy, kde prvé dva až tri mesiace svojho života trávi v klietke o veľkosti meter krát meter. Menšiu výhodu majú teľatá na družstvách, kde je zavedené automatické napájanie, takže majú aspoň ako taký priestor na život.
Od prvého dňa sú teľatám podávané antibiotiká. Bez nich by to pravdepodobne neprežili, pretože spôsob ich chovu je tak vzdialený prírode, že je celý ich organizmus totálne rozvrátený.
Dospelým kravám sú farmaceutické prípravky podávané taktiež. Väčšina z nich trpí zápalom vemien, pretože sú dojené dvakrát denne a celá ich strava je prispôsobená tomu, aby z nich ľudia dostali minimálne dvadsať litrov mlieka na jedno dojenie. Okamžite po preliečení, zvieratá putujú späť na dojenie a mlieko putuje na výrobne. Čerstvú trávu väčšina zvierat chovaných na družstvách, vidí len z diaľky, a to hovoríme o tých šťastnejších. Kravy sú držané v maštaliach, kde majú minimálnu možnosť pohybu, pretože by nedojili toľko, koľko majú. O zaobchádzaní s nimi, radšej ani nebudeme hovoriť.
Mlieko, ktoré pijeme prešlo pasterizáciou a verte, že je to v konečnom dôsledku dobré. Pri strojovom dojení sa do mlieka dostáva hnoj aj moč a to nie v malom množstve. Ak by kravy trávili celé dni na lúke a konzumovali iba trávu, na ich truse by nebolo nič zlé. keďže však svoj život prežijú v, mierne povedané, nehygienických podmienkach a sú napchávané silážou a inými chemickými doplnkami, nemôžeme hovoriť o prírodnom a neškodnom truse bylinožravcov.
Skúste sa preto pred kúpou toho najlacnejšieho mlieka zamyslieť, či sa neoplatí zaplatiť o euro viac a dopriať svojmu telu naozaj zdravý produkt.