Červ z ktorého vyrastie nádherný chrobák
Mnoho ľudí nemôže chrobáky vidieť ani v niekoľkokilometrovej vzdialenosti. Niektorí ich ignorujú, no sú aj takí, ktorí ich dokážu obdivovať. V prípade chrobákov z čeľade skarabeusovité, to popravde nie je veľmi ťažké.
Do čeľade skarabeusovité patrí viac ako tritisícpäťsto rôznych chrobákov.V slovenčine sa môžete stretnúť s názvom zlatoň, v češtine zas zlatohlávek, no niektorí zástupcovia nesú úplne odlišné mená. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na začiatok ich života. Ten prebieha v pôde, pre ktorú majú tieto chrobáky nenahraditeľný význam.
Nechutný začiatok života
Tieto chrobáky kladú vajíčka do zeme.Po vyliahnutí v nej začnú rásť larvy. Tie nevyzerajú na prvý pohľad vôbec vábivo. Sú bielej až mierne žltej farby s hnedou hlavičkou, ktorá je sklerotizovaná. To v preklade znamená, že jej vonkajší obal obsahuje vyššie množstvo proteínu s názvom sklerotín, ktorý sa postará o jej stvrdnutie. Ich telo je naozaj tučné a skrptené do písmena C. Na prvý pohľad vyzerajú ako červy, ktoré patria ku kulinárskym pochúťkam v exotických krajinách. Mnohí záhradkári ich pri okopávaní svojich políčok pokladajú za škodcov, a preto skončia rozpolené motykou, alebo ešte horšie, postriekané chémiou. Larvy sa vyvíjajú jeden až tri roky. Počas tohto obdobia potrebujú jesť, pričom ich hlavnú zložku potravy tvorí organický odpad. To znamená, že zlepšujú kvalitu pôdy. Požierajú odumreté rastliny, ktoré premieňajú na stopercentný humus. Okrem rastlinnej potravy nepohrdnú ani mŕtvym hmyzom. Ak na nich teda najbližšie narazíte, nechajte ich naďalej vykonávať ich prácu.
Vo chvíli, kedy sa vývojové štádium larvy končí, tieto chrobáky na sebe vykonajú zaujímavý počin. Okolo svojho tela nazbierajú rôzny rastlinný materiál, ktorým sa doslova mumifikujú. Tento tvrdý obal pozliepajú pomocou slín. Nazývame ho kokón, alebo zámotok. V jeho vnútri sa larva premení na kuklu a následne prichádza na rad dospelosť.