Do you speak english?
Nikdy nie je príliš skoro. Deti, ktoré vyrastajú v rodine kde jeden z rodičov hovorí iným jazykom, získavajú v živote obrovský náskok. Môžeme sa stretnúť s názormi, že takýto model rodiny môže dieťaťu uškodiť po psychickej stránke, viesť k rozpolenej osobnosti a že v konečnom dôsledku nebude žiadny z jazykov ovládať dokonale. Treba si však uvedomiť, že dieťa po narodení neovláda žiadny jazyk. Preto sa preňho stane úplne normálnym, že jeden predmet má rôzne pomenovania. Takéto deti prirodzene komunikujú v jazyku, ktorým ich oslovíte.
Iné je to trošku v prípade, že obaja rodičia hovoria slovensky a dieťa prihlásia do bilingválnej materskej školy. Výučba druhého jazyka sa odporúča až od tretieho roku. Ak chcete aby vaše dieťa hovorilo ešte ďalším jazykom, počkajte do veku 5 rokov.
Ak sa neviete rozhodnúť či je pre vaše dieťa vhodná bilingválna materská škola, pozorujte ho. Všímajte si najmä jeho cit pre jazyk. Teda, ako rýchlo si dokáže zapamätať nové slová, skladať vety, alebo koľko výrazov dokáže odpozorovať zo svojho okolia bez toho aby ste ho to učili vy. V útlom veku je to síce náročné pozorovať, avšak vaše dieťa potrebuje patričnú guráž. Vo všeobecnosti by sa dalo povedať, že hanblivé a utiahnuté deti sa budú cudzie jazyky učiť o čosi ťažšie, ako sebavedomé deti bez zábran. Spôsobuje to fakt, že sa prirodzene hanbíme používať reč, ktorú dobre neovládame. Nie je to však pravidlo. V neposlednom rade je tu motivácia. Malé dieťa si ju pravdepodobne nenájde samo, preto ho musíte motivovať vy.
Cit pre jazyk, sebavedomie a motivácia. Tieto tri faktory ovplyvňujú výučbu cudzích jazykov v akomkoľvek veku.
Poznáme viacero metód výučby. Tou najefektívnejšou, je pobyt v cudzojazyčnom prostredí. Platí to ako pre deti , tak pre dospelých.
Kartičková metódaje vhodná skôr pre staršie deti, ktoré už vedia čítať. Princípom je že na kartičky napíšeme slovíčka, ktoré sa potom učíme počas celého dňa. Ide v podstate o monotónne opakovanie, ktorým sa nám dané slová doslova vryjú do podvedomia.
Zaujímavá je i metóda objaviteľa Tróje a nemeckého podnikateľa, Heinricha Schliemana. Údajne spočívala v hlasnom a opakovanom čítaní cudzojazyčných textov bez toho aby im rozumel. Vďaka tomu sa dokázal nový jazyk naučiť za 6 týždňov. Sám ich ovládal 13. Pravdou však je, že bol obdarovaný výbornou pamäťou.
Ziad Youssef Fasah je zapísaný v knihe Guinnessovej rekordov za ovládanie cudzích jazykov. Dorozumie sa v 59 jazykoch.